Priznám sa, čakal som zaujímavú exkurziu. Dozvedieť sa niečo o výrobe piva, pozrieť si technológiu a hlavne ochutnať dobré pivo. Nič viac. Ale odchádzal som s úplne inými myšlienkami.

Sprievodkyňa nám rozprávala o histórii pivovaru. Napriek tomu, že patrí medzi najstaršie pivovary v Čechách, rovnako zažíval obdobie, kedy hrozil jeho koniec. Po zmene vlastníkov výroba klesala, hovorilo sa o jeho konci. Predpokladalo sa, že dopadne ako mnohé pivovary, ktoré dnes poznáme už len z fotografií, alebo spomienok.

Zachránila ho vízia

Niekto sa totiž na pivovar nepozeral ako na problém. Videl v ňom príležitosť. Nielen príležitosť na výrobu piva, ale na vytvorenie miesta, ktoré bude žiť každý deň.

Začali postupne. Rozvíjali pivovar, otvorili reštauráciu, pribudol hotel, z európskych a nórskych fondov obnovili zámok a neskôr zriadili aj pivné kúpele. Každá ďalšia investícia mala svoj zmysel a nadväzovala na tú predchádzajúcu. Nevznikal jeden projekt vedľa druhého. Postupne vznikal jeden príbeh.

Najviac ma však zaujala jedna informácia. Na moju otázku, koľko pivovar zamestnáva ľudí, som dostal odpoveď, že cez 250. Nie iba v pivovare, ale aj v hoteli, gastronómii, službách či cestovnom ruchu. V tej chvíli som si uvedomil, že sa vlastne nepozerám na úspešný pivovar. Pozerám sa na výsledok dlhoročného premýšľania o tom, kam sa toto miesto môže raz dostať.

Cestou domov som si uvedomil, že už vlastne nemyslím na Svijany.

Úplne živo som si vedel predstaviť, že aj náš pivovar Popper mohol dostať druhú šancu. Nie ako veľký priemyselný pivovar, ale ako miesto, ktoré by nadviazalo na svoju viac ako štyristo rokov dlhú históriu.

V jeho budovách som si živo vedel predstaviť menší remeselný pivovar, múzeum venované histórii bytčianskeho pivovarníctva a všetkým jeho majiteľom – od Turzovcov, cez Esterházyovcov až po Popperovcov. Kvalitnú reštauráciu, hotel a dokonca aj pivné kúpele.

Nie preto, aby sme kopírovali Svijany. Ale preto, že práve takéto miesta majú dušu. Priťahujú návštevníkov, vytvárajú pracovné príležitosti a dávajú histórii nový život. Ľudia neprídu len na obed. Zostanú dlhšie, prespia, navštívia ďalšie miesta v meste a podporia miestnych podnikateľov.

Dnes na mieste nášho pivovaru stojí nová obytná štvrť. To je realita, ktorú už nezmeníme. Mrzí ma však, že spolu s pivovarom sa takmer úplne vytratil aj jeho príbeh. Akoby sa pomaly strácala pamäť na ľudí, ktorí toto miesto počas viac ako štyroch storočí budovali. Na Turzovcov, Esterházyovcov, Popperovcov, aj všetkých ostatných, ktorí boli súčasťou histórie bytčianskeho pivovarníctva.

Nemyslím si, že každú historickú budovu treba za každú cenu zachrániť. Myslím si však, že každé mesto by malo vedieť rozpoznať miesta, ktoré tvoria jeho identitu. A ak sa ich už nepodarí zachovať, nemali by sme dovoliť, aby sa vytratil aj ich príbeh.

Možno práve preto na mňa Svijany tak zapôsobili. Neobdivoval som len pivovar. Obdivoval som spôsob, akým niekto premýšľal. To, že pochopili, že história nie je prekážkou rozvoja. Naopak. Môže byť jeho najväčšou devízou.

A možno práve to je najväčšie ponaučenie, ktoré som si z tohto výletu odniesol.

Mestá sa nerozvíjajú len novými cestami, chodníkmi či budovami. Rozvíjajú sa aj tým, že si vážia svoju históriu a dokážu na nej stavať. Že hľadajú príležitosti tam, kde iní vidia len staré múry.

Keď dnes premýšľam nad Svijanmi, vlastne už nemyslím na pivovar.

Myslím na to, aké dôležité je mať odvahu pozerať sa na budúcnosť v horizonte desiatok rokov.

A možno si pri tom klásť jednoduchú otázku.